Grécko – rekordná krajina s obrovskými vyhliadkami
Po vojne na Ukrajine sa európske krajiny pokúšajú znížiť svoju závislosť na moskovskom plyne. Grécko je v lepšej pozícii ako mnohé iné krajiny vďaka svojej miernejšej teplote, kratším zimám a mnohým projektom, ktoré už vznikli v dôsledku rozhodnutia krajiny slúžiť ako energetické centrum regiónu v roku 2010. V roku 2020 bola dokončená tzv. Trans Adriatic Pipeline a tento rok sa otvorí prepojenie Grécko-Bulharsko. Mnohé iniciatívy sa pravdepodobne rozbehnú roky pred inými krajinami. Predpokladá sa, že do roku 2023 bude Alexandroupoli FSRU (Floating Storage and Regasification Unit) dokončená a bude nasledovať množstvo ďalších projektov FSRU. Krajina sa sústreďuje na LNG (Liquefied Natural Gas) ako strednodobú odpoveď a obnoviteľné zdroje energie ako dlhodobú.
Krajina v súčasnosti prehodnocuje nový postup v reakcii na rastúce náklady na elektrinu a geopolitické obavy, aj keď pôvodné plány boli ambiciózne, vrátane postupného vyraďovania všetkých hnedouhoľných elektrární do roku 2023 a agresívnych cieľov v oblasti obnoviteľnej energie.
Poskytovatelia distribučných a prenosových sústav vynakladajú miliardy eur na inteligentné technológie a sieťovú infraštruktúru, aby boli po dlhom období nedostatočných investícií do roku 2030 schopní poňať viac ako 13 GW obnoviteľnej energie. Existuje potenciál pre zvýšený rast a akceptáciu súčasnej infraštruktúry vďaka prílevu zahraničných investícií do prevádzkovateľov sietí vysokého a nízkeho napätia, ako aj distribútorov zemného plynu. Diskutuje sa o niekoľkých projektoch vysokoprofilových elektrických prepojení, z ktorých dva majú za cieľ prepojiť Grécko a Egypt s cieľom exportu obnoviteľnej energie do Grécka a ďalších krajín.
Ako dôkaz koncepcie gréckej energetickej udržateľnosti krajina vytvára nový rekord tým, že počas piatich hodín využívala iba obnoviteľnú energiu. Podľa IPTO, národného nezávislého prevádzkovateľa prenosu energie, dosiahol rekordný výkon 3 106 MWh (megawatthodín) elektriny o 9:00 miestneho času dňa 7. októbra 2022. IPTO povedal: "Prvýkrát v histórii gréckeho elektrického systému bol dopyt pokrytý na 100 % z obnoviteľných zdrojov energie." Grécko predpokladá, že do roku 2030 budú obnoviteľné zdroje energie tvoriť najmenej 70 % jeho energetického mixu, preto plánuje viac ako zdvojnásobiť svoju kapacitu zelenej energie.
Tilos, ostrov v skupine Dodecanese, sa pokúša úplne využívať obnoviteľnú energiu ako súčasť iniciatívy v hodnote 30 miliárd eur financovanej EÚ a súkromným kapitálom. Nikos Mantzaris, partner think-tanku Green Tank, povedal, že výkon je dôležitý, pretože „ukazuje, že 100 % obnoviteľný elektrický systém je v Grécku na dosah, čo je koncept, ktorý väčšina mienkotvorných a rozhodovacích orgánov v Grécku predtým považovala za nemožný“. "Je to aj ekonomicky oveľa výhodnejšie v porovnaní s elektrinou vyrobenou z hnedého uhlia alebo plynu, aj keď do toho započítame náklady na skladovanie," dodal ďalej pán Mantzaris.
Grécko vlani vyrobilo 39,4 % svojej elektriny z obnoviteľných zdrojov, vrátane 19,8 % z vetra, 9,9 % z vodnej energie a 8,9 % zo solárnej energie, podľa údajov o elektrine od nezávislého think-tanku Ember. V roku 2021 využívala fosílne palivá na výrobu 61 % elektriny, vrátane 40,6 % plynu a 11,3 % uhlia. Uhlie poskytlo 51,2 % energie v roku 2012 v porovnaní s plynom (22 %), vodnou (7 %), veternou (6 %) a solárnou (2 %).
Grécko plánuje využívať 70 % obnoviteľnej elektriny po celý rok do roku 2030, podľa Ember's 2030 Renewables Target tracker. Nemecko sa snaží dosiahnuť 80 %, Portugalsko 100 % a Holandsko 97 %. „Míľnik stanovený Gréckom naznačuje, že elektrická sieť s dominanciou obnoviteľných zdrojov je na dohľad,“ povedala Elisabeth Cremona, analytička spoločnosti Ember. To jednoznačne naznačuje, že obnoviteľné zdroje energie môžu napájať elektrickú sieť bez obetovania spoľahlivosti. Je však potrebné urobiť viac práce, aby sa zabezpečilo, že obnoviteľné zdroje energie v gréckom energetickom sektore počas celého roka prevýšia fosílne palivá.
V súčasnosti sa predpokladá, že podiel obnoviteľnej energie v mixe energie dosiahne do konca roka 2022 viac ako 50 %. Kostas Skrekas, minister životného prostredia a energetiky pripomenul parlamentu, že náklady na výrobu elektriny zo slnka a vetra dosahujú až päťkrát nižšie ako pri výrobe elektriny z fosílnych palív, aj keď sa teraz predpokladá, že do konca roka budú online 2 GW novej obnoviteľnej kapacity. Grécko môže podľa neho ušetriť až 250 miliónov eur za každý 1 GW projektov obnoviteľnej energie, ktoré pripojí do siete. Do konca desaťročia Grécko nahradí uhoľnú energiu, rovnako ako zvyšok Európy. A Grécko dnes dokazuje, že obnoviteľné zdroje energie sú odpoveďou na trilemu vysokých nákladov na energiu, nedostatočnej energetickej bezpečnosti a nedostatočnej ochrany klímy a ľudského zdravia. Tisíce solárnych panelov sú umiestnené na vrcholovom teréne, ktorý bol značne znečistený ťažbou uhlia.
Prechod Grécka na obnoviteľnú energiu je nepochybne úspešný. Odkaz je jasný: obnoviteľnú energiu možno implementovať tak, aby k nej mal prístup každý, a to aj napriek zdanlivo neprekonateľným ekonomickým ťažkostiam, ktoré sú často spojené s otázkou obnoviteľnej energie.
