Spaľovanie fosílnych palív: vlastnosti
Medzi fosílne palivá patrí uhlie, ropa, rašelina, zemný plyn, benzín, koks atď. Na spaľovanie fosílnych palív sa používajú špeciálne spaľovacie zariadenia. Medzi nich patria tieto pece:
- s pevnou vrstvou - palivo leží voľne na rošte a je fúkané zdola vzduchom;
- fluidné lôžko - navrhnuté na spaľovanie fosílnych palív, ktorých veľkostná trieda sa pohybuje od 0,6 do 0,25 mm;
- Komorová pec - palivo a súčasne vzduch sa dodáva pomocou priamych alebo skrútených prúdov pomocou horákov. Určené pre plynné, kvapalné alebo tuhé palivá. Posledný typ pred spálením sa melie v špeciálnych mlynoch do zaprášeného stavu.
Dnes je potrebné renovovať a nahradiť existujúce kotly modernými, ktoré pomáhajú znižovať účinky globálneho otepľovania. Sú účinnejšie, vyznačujú sa zníženými požiadavkami na kvalitu paliva. Rovnako ako vybavenie, ktoré nemá negatívny vplyv na životné prostredie.
Čo je skleníkový efekt
Myšlienku existencie skleníkového efektu a jeho mechanizmu prvýkrát uviedol francúzsky fyzik Joseph Fourier v roku 1827. Hlavným dôvodom tohto javu je nadmerný obsah skleníkových plynov v atmosfére. Vedci spájajú nevyhnutné zmeny klímy vrátane globálneho otepľovania so skleníkovými plynmi, ako aj s ľudskými činnosťami. Pred storočiami tento environmentálny problém už existoval, ale nebolo to tak zrejmé.
Dôvody skleníkového efektu sú tieto:
- priemyselné použitie horľavých minerálov. Pri spaľovaní uhlia, ropy a zemného plynu sa do atmosféry uvoľňuje veľké množstvo oxidu uhličitého, vodnej pary, metánu a oxidu dusnatého;
- odlesňovanie. Je to vážna hrozba pre životné prostredie, pretože lesy sú „pľúcami planéty“ a so zničením každého stromu sa množstvo oxidu uhličitého vo vzduchu zvyšuje;
- vozidlá. Automobily a nákladné vozidlá emitujú výfukové plyny, ktoré znečisťujú vzduch a zvyšujú skleníkový efekt. Inštalácia nabíjacích staníc pre automobily na čerpacích staniciach však pomôže znížiť škodlivé emisie a spotrebu fosílnych palív;
- rozvoj poľnohospodárstva. Rozkladom živočíšnych produktov vzniká veľké množstvo metánu.
Popri ľudských činnostiach prispievajú k posilneniu skleníkového efektu aj prírodné príčiny. Príkladom sú veľké sopečné výbuchy alebo masívne pálenie lesa.
Prečo je globálne otepľovanie realitou?
V súčasnosti skleníkový efekt nie je jediným environmentálnym problémom. Mnohé javy môžu viesť ku katastrofickým následkom a spôsobiť, že životy ľudí na planéte budú jednoducho neznesiteľné. Patria medzi ne globálne otepľovanie, rýchly pokles biodiverzity, topiace sa ľadovce, čo vedie k stúpajúcej hladine oceánov. A odrastanie s opatreniami na predchádzanie klimatickým zmenám bude planétu stáť draho. Starostlivosť o životné prostredie v súčasnosti núti mnohé krajiny, aby prijali tvrdé opatrenia, pretože za posledných 100 rokov sa teplota Zeme zvýšila o 1 stupeň. Ukázalo sa, že to stačilo na to, aby niektoré druhy zvierat zmizli z povrchu zeme.
Pozitívne je, že náklady na solárne panely a veterné turbíny naďalej klesajú a mnohé krajiny postupne prechádzajú na obnoviteľnú energiu, čo bráni skleníkovému efektu. Tieto opatrenia, samozrejme, nezastavia globálne otepľovanie, ale aspoň ho spomalia.
Ekológia: aké budú následky zmeny klímy
Klimatológovia varujú, že nezvratné následky pre životné prostredie sa vyskytnú, ak teplota na planéte stúpne o viac ako 2 °C. Čo nás čaká, ak nemôžeme zastaviť nárast teploty?
-
Prírodné katastrofy. V dôsledku globálneho otepľovania sa klimatické zóny posunú, zmeny počasia sa stanú drastickejšími (silné mrazy, po ktorých v zime bude nasledovať prudké rozmrazovanie, zvýšenie počtu neobvykle horúcich letných dní). Zvýši sa aj frekvencia a závažnosť anomálnych javov (sucha, povodne, tajfúny, cunami).
- Nedostatok pitnej vody, hladomor a epidémie. Táto otázka sa dotkne najmä nedostatočne rozvinutých krajín v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike, kde životné prostredie nie je na najvyššej úrovni. V nich otepľovanie negatívne ovplyvní výnosy a spôsobí problémy s potravinami. V oblastiach so suchým podnebím (stredná Ázia, Stredozemné more, Južná Afrika, Austrália) môžu nastať vážne problémy s pitnou vodou
- Poškodenie fauny a flóry. Ak sa globálne otepľovanie nezastaví, zmizne asi 30 - 40 % rastlinných a živočíšnych druhov, pretože ich životné podmienky sa budú meniť rýchlejšie, ako sa im dokážu prispôsobiť.
- Zvyšovanie úrovne oceánov. To povedie k vážnym a pravidelným povodniam, najmä v trópoch. A topiace sa ľadovce Gronska a Arktídy by mohli z planéty vymazať Bermudy, Maldivy a časť Holandska, ak by sa naďalej topili súčasným tempom.
Zmena klímy ovplyvní okrem ekológie aj tie odvetvia hospodárstva, ako je poľnohospodárstvo a cestovný ruch na celom svete.
